Štvrtok, Február 23, 2012
Slovakia
Slovenský
EUR
Investor
Existujú fondy rôznych zameraní a veľkostí, od miliárd USD až po milióny USD. Väčšina z nich funguje takto: Sponzorská spoločnosť, ako napríklad Fidelity alebo Vanguard, dá dokopy peniaze a zaplatí portfólio manažéra, aby nakupoval skupiny cenných papierov podľa zadanej investičnej stratégie. Spoločnosť predáva podiely tohto fondu verejnosti za ceny odrážajúce hodnotu cenných papierov, ktoré tvoria portfólio fondu. Keď si niekto kúpi podiel na fonde, vlastní malé percento jeho celkového portfólia, čo znamená, že sa podieľa na akomkoľvek investičnom výnose či strate fondu. V závislosti od fondu môže klient vlastniť časť z 20 až 500 rôznych spoločností, a to s minimálnou investíciou medzi 1 000 $ až 5 000 $- a niekedy aj menej.
Investor možno bude musieť zaplatiť poplatok za túto službu, ale dobrý fond má veľa výhod. V ideálnom prípade majú profesionáli viacročné skúsenosti a majú prístup k množstvu analytických materiálov týkajúcich sa jednotlivých podnikov. Je tiež pravdou, že na rozdiel od bankového vkladového certifikátu alebo renty je investícia do podielového fondu plne likvidná, čo znamená, že môžete vstúpiť či vystúpiť jednoduchým zdvihnutím telefónu.
Samozrejme, fondy nie sú žiadnym všeliekom. Aj keď ich diverzifikácia môže zbaviť problému jednej zlej akcie, aj fondy sú vystavené trhovému riziku. Inými slovami, ak spadne širší trh, fond obyčajne spadne s ním. A čo je ešte horšie, existuje veľa mizerných fondov, ktoré vám účtujú nehorázne poplatky a majú zlé výsledky, aj keď si trh vedie dobre.
Ako sme spomenuli v úvode, približne 55 % všetkých akciových podielových fondov bežne nie je schopných prebiť výnos indexu S&P 500. Preto je nevyhnutné vybrať klientské fondy múdro a strategicky.
Práca manažéra fondu spočíva v tom, aby vytvoril portfólio, ktoré mieša dohromady rôzne typy akcií a obligácií tak, aby bol dosiahnutý maximálny výnos pre zadanú hladinu rizika. Niektorí manažéri sú agresívnejší a ochotní obchodovať rizikovejšie akcie so snahou získať vysoké zisky. Iní sú konzervatívnejší a hľadajú rozumné výnosy s malým rizikom značných strát. Niektorí investujú iba do zahraničných akcií, iní preferujú malé spoločnosti, ďalší majú radi energetické podniky – a takto by sme mohli pokračovať veľmi dlho.
Technicky majú indexové fondy manažérov, ale tí nemajú veľa práce. Proste nakúpia všetky akcie alebo obligácie vo vybranom indexe s cieľom zosúladiť sa s výnosmi vybranej skupiny.
Index je skupina akcií vybraných tak, aby reprezentovali určitý trhový segment. Napríklad index S&P 500 pozostáva z veľkých akcií. Index Nasdaq Composite je do značnej miery tvorený technologickými akciami. A Russell 2000 je nástrojom porovnávajúcim malé spoločnosti. Nákupom indexového fondu sa portfólio snaží napodobniť výnosy toho ktorého segmentu.
Indexové fondy majú ďalšie výhody: daňovú efektivitu a nízke náklady. Nízky obrat limituje daňové zaťaženie. A pretože manažér nemusí aktívne vyhľadávať akcie, je prevádzka týchto fondov relatívne lacná. Napríklad indexový fond Vanguard 500 má neuveriteľne nízky ročný poplatok 0,18 % z vašej investície. Priemerný fond veľkých akcií účtuje až šesťkrát toľko.
Zatiaľ čo indexové fondy nemusia vyzerať veľmi atraktívne v krátkodobom horizonte, sú jednou z najlepších možností pre dlhodobých investorov.
Akciové fondy sú často zoskupované podľa veľkosti spoločností, do ktorých investujú – veľké, stredné, malé a drobné. Veľkosťou tu rozumieme trhovú hodnotu spoločnosti: počet akcií, ktoré vydala, násobený cenou za jednu akciu. Táto veličina je známa pod názvom trhová kapitalizácia, alebo veľkosť kapitalizácie. Veľké spoločnosti sú menej rizikové než drobný poter. Ale menšie spoločnosti môžu ponúknuť vyšší rastový potenciál. Najlepším nápadom je pravdepodobne vlastniť mix fondov, ktorý vám poskytne prístup k veľkým, stredným a malým spoločnostiam.
Fondy veľkých spoločností všeobecne investujú do spoločností s trhovou hodnotou vyššou ako 8 miliárd $. Niektoré, ako napríklad Indexový fond Vanguard 500, iba kopírujú index a investujú do všetkých 500 spoločností. Iné, ako napr. obrovský fond Magellan firmy Fidelity, sa snažia poraziť index tým, že vyberajú zmes veľkých podnikov, ktoré vykážu väčší rast než zvyšok trhu.
Fondy veľkých spoločností sú spravidla menej volatilné než fondy, ktoré investujú do menších spoločností. Historicky majú fondy drobných spoločností najväčšiu volatilitu, ale ako je možné vidieť z appletu napravo, nedávne turbulencie trhu vrhli fondy veľkých spoločností takmer na rovnakú úroveň. Napriek tomu by mal fond, ktorý investuje do dobre zavedených spoločností, ponúkať z dlhodobého hľadiska pokojnejšiu jazdu. Kompromisom, ktorý je s tým spojený, je to, že klient môže očakávať mierne nižšie výnosy.
Pre mnohých investorov sú fondy s vysokou účasťou veľkých spoločností ťažiskom ich dlhodobo držaných pozícií. Pre mladších investorov sú dobrým miestom, kam zaparkovať svoje plány na dôchodok.
Tieto fondy patria do stredu. Investujú do spoločností s trhovými hodnotami od 1 miliardy $ do 8 miliárd $ – teda nie do veľkých spoločností, ale ani nie práve do malých spoločností. Akcie na spodnej hranici ich rozpätia majú tendenciu vykazovať výnosy skôr charakteristické pre malé spoločnosti, a z tohto dôvodu pridávajú do týchto fondov určitú volatilitu. Najrozumnejším použitím týchto fondov je diverzifikácia vášho portfólia.
fondy malých spoločností, ako napr. T. Rowe Price Small-Cap Stock, sa zameriavajú na investície do spoločností s trhovou hodnotou pod 1 miliardu $. Volatilita fondu často závisí od agresivity manažéra. Agresívny manažér fondu malých spoločností bude nakupovať rastové a technologické spoločnosti a exponovať sa veľkému riziku v nádeji na veľký zisk. Konzervatívnejší „hodnotoví“ manažéri sa budú pozerať po spoločnostiach, ktoré akciový trh prechodne zrazil dolu. Hodnotové fondy nie sú tak rizikové ako rastové fondy, ale aj ony môžu byť volatilné.
V dôsledku svojej volatility fondy malých spoločností vyžadujú, aby ste mali dostatok času pre nahradenie prípadných krátkodobých strát. Sú časy, keď sa trhy úplne odvrátia od malých spoločností na pomerne dlhú dobu, čoho sme boli svedkami naposledy v roku 1998. Od tej doby však majú manažéri fondov malých spoločností viac dôvodov na úsmev, lebo zmiešané fondy malých spoločností v roku 1999 excelovali. Hodnotové fondy malých spoločností si udržali svoje pozície v ťažkých trhových podmienkach posledných troch rokov.
Po obdobiach pomalého rastu obvykle malé spoločnosti znovu získajú dôveru a rastú rýchlejšie než ich väčší príbuzní. To môže byť dobrým štartovacím kameňom pre agresívnych investorov, ktorí potrebujú naakumulovať čo možno najviac majetku, kým sú mladí.
Tu hovoríme o spoločnostiach s trhovou hodnotou menšou ako 250 miliónov $. Tieto fondy sa pozerajú buď po začínajúcich spoločnostiach, kandidátoch na prevzatie, alebo po spoločnostiach, ktoré sa chystajú dobyť nové trhy. Pri takých malých akciách je volatilita (cháp: riziko) vždy extrémne vysoká, ale ich rastový potenciál je výnimočný.
Ak má klient čas a sklon zaujímať sa o takýto fond, môže chcieť do takejto investície vložiť nejaké peniaze. Avšak pozor: fondy drobných spoločností môžu hrýzť.
KAŽDÝ MANAŽÉR je iný, ale v podstate existujú tri širšie prototypy, pokiaľ ide o investičné stratégie: hodnotový, rastový a zmiešaný. Ide o to, či sa manažér
Tieto fondy radi investujú do spoločností, ktoré trh prehliada, alebo v ktoré trh stratil dôveru. Manažéri ako Bill Nygren z fondov Oakmark vyhľadávajú akcie, ktoré sú „podhodnotené“ – teda sú cenené nízko vo vzťahu k ich výnosovému potenciálu.
V niektorých prípadoch sa môžu akcie dostať do krátkodobých problémov, ktoré budú neskôr pravdepodobne urovnané a zabudnuté. Alebo môže byť spoločnosť príliš malá alebo nezrozumiteľná na to, aby pritiahla patričnú pozornosť. Okrem toho sú prípady, ktoré sa môžu stať v čase ekonomickej neistoty, keď veľké skupiny akcií postihne značný pokles, ako po útokoch z 11. septembra, bez toho, aby sa pritom fundamentálne údaje jednotlivých spoločností zmenili. Vo všetkých prípadoch robí manažér rozhodnutia, že existuje väčší potenciál, než trh rozpoznal. Jeho stávka sa zakladá na tom, že cena vzrastie, len čo ostatní dôjdu k rovnakému názoru.
Tieto fondy majú tendenciu vyhľadávať najrýchlejšie rastúce spoločnosti na trhu. Rastoví manažéri sú ochotní vydržať väčšie riziko a platiť prémiu za svoje akcie v snahe vybudovať portfólio spoločností, ktoré vykazujú nadpriemernú dynamiku výnosov alebo nárast ceny.
Ak klient držal rastový fond v období tohto medvedieho trhu, potom si asi tiež dosť bolestivo všimol, že majú tiež svoju tienistú stránku. Táto skupina je najvolatilnejšia zo všetkých troch investičných štýlov. A nanešťastie, keď sa rast spomalí, musíte dávať pozor – čím väčšiu hybnosť má akcia, tým ďalej bude pravdepodobne padať, keď sa správy stanú nepriaznivými. Preto by tieto fondy mali nakúpiť iba agresívni investori – alebo tí, ktorí majú dostatok času počkať si, až sa krátkodobé výkyvy vykompenzujú.
Tieto fondy môžu prekročiť hranicu a investovať ako do rastových, tak do hodnotových akcií. Môžu napr. držať niektoré vysoko rastové biotechnologické akcie, rovnako ako niektoré podhodnotené akcie so závislosťou od ekonomického cyklu. To znamená, že také fondy nie je ľahké klasifikovať z hľadiska rizika. fond Vanguard 500 Index investuje do každej zo spoločností S&P 500 a môže byť teda klasifikovaný ako zmiešaný. Ale pretože je to taktiež fond veľkých spoločností, má tendenciu byť stabilný. Fond Legg Mason Special Investment je agresívnejší s takmer dvojnásobnou váhou technologických a telekomunikačných akcií ku koncu roku 2002. Aby ste zistili, či je určitý zmiešaný fond vhodný na vaše účely, budete sa pravdepodobne musieť pozrieť na to, čo fond drží, a podľa toho prijať rozhodnutia.
To neznamená, že by dobrý medzinárodný fond nemal byť v portfóliu každého klienta. Hoci sa medzera uzatvára, svetové ekonomiky v rôznych častiach sveta sa stále rozmáhajú a zmršťujú v cykloch, ktoré sa navzájom kompenzujú. Medzinárodné akcie môžu poskytovať vynikajúcu diverzifikáciu pre portfólio, ktoré je zamerané na americké akcie. Pri investovaní v ďalekých krajinách sveta býva nález dobrého manažéra často najlepšou cestou, ktorou sa dá ísť, pretože analýzy sú vzácne a zahraničné spoločnosti sú pre individuálneho investora veľmi ťažko sledovateľné.
Medzinárodné fondy poskytujú klientovi možnosť vystaviť sa pôsobeniu zámorských trhov pri rôznych úrovniach rizika. Niektoré sú dosť nudné. Iné môžu spôsobiť, že sa vám vlasy postavia hrôzou. Vezmite do úvahy rozčarujúce výnosy latinsko-amerických fondov zverejnené v roku 2002, keď v priemere stratili 20 %. Argentínska ekonomická kríza, obavy z celonárodných volieb v Brazílii, rovnako ako obavy o jej schopnosť splatiť svoj dlh a politické nepokoje vo Venezuele ovplyvnili výnosy celého regiónu. A aj v časoch, keď si zahraničné ekonomiky vedú celkom dobre, majú menové fluktuácie negatívny efekt na ceny akcií.
Ekonomické a menové riziká môžu tiež veľmi silno zapôsobiť v pozitívnom smere. A tak, ako vždy, je diverzifikácia kľúčovým slovom pri riadení rizika. fondy investujúce za morom spadajú do štyroch základných kategórií: svetové, medzinárodné, rozvíjajúcich sa trhov a zamerané na konkrétnu krajinu. Čím širší je záber fondu, tým menej je rizikový by mal byť.
Globálne fondy sú najdiverzifikovanejšie zo všetkých štyroch kategórií. Nenechajte sa však oklamať ich kozmopolitne znejúcim názvom. Sú schopné investovať do ktoréhokoľvek regiónu po celom svete, vrátane Spojených štátov, takže vlastne neposkytujú takú diverzifikáciu ako dobrý medzinárodný fond.
Tieto fondy investujú väčšinu svojich aktív mimo Spojených štátov. V závislosti od toho, ktoré krajiny si zvolia na svoje investície, sa môžu zahraničné fondy radiť od kategórie relatívne bezpečných až po rizikovejšie. Napríklad fond Fidelity Diverzified International má svoje aktíva rozložené do vyše 30 rôznych krajín, z ktorých mnohé ležia v Európe. Na druhej strane Templeton Foreign má značnú expozíciu v tradične viac volatilných častiach sveta, s 23 % zainvestovanými v štátoch pacifického lemu ako sú Thajsko, Južná Kórea a Hong Kong. Priemerný zahraničný fond má iba 6,6 % podielu v týchto regiónoch. Najlepšia vec, ktorú je možné urobiť, je vybrať si fond s najlepšou bilanciou, alebo sa naozaj poriadne uistiť, že manažér robí dobrú prácu a pohybuje sa medzi regiónmi so ziskom.
Tieto fondy investujú do jednej krajiny alebo časti sveta. Tento druh koncentrácie ich robí obzvlášť volatilnými – najmä ak si vyberiete fond, ktorý investuje do krajiny, ktorá je považovaná za krajinu rozvíjajúceho sa trhu (pozri nižšie). Ak si vyberiete správnu krajinu v správny čas – napríklad Rusko alebo Kóreu v rokoch 2001 a 2002 – môžu byť výnosy naozaj významné. Iba najsofistikovanejší investori by mali zabrúsiť do týchto vôd.
Fondy rozvíjajúcich sa trhov sú najvolatilnejšie. Investujú do ekonomicky nerozvinutých častí sveta, ktoré majú obrovský rastový potenciál, ale ktoré tiež predstavujú významné riziká – politické nepokoje, korupcia a menový kolaps sú len niektoré z možných rizík. Samozrejme, ako nás naučil súčasný medvedí trh, domáce akcie môžu byť tiež extrémne volatilné. Takže dodanie malého podielu rozvíjajúcich sa trhov do vášho portfólia môže byť jednou z ciest, ako znížiť celkové riziko vášho portfólia. Napríklad v roku 2002 rozvíjajúce sa trhy stratili 5,9 %, kým priemerné domáce portfólio stratilo 20,5 %. Stále by sme neodporúčali túto skupinu krátkodobým investorom, ale dlhodobí investori zistia, že najlepší spôsob, ako znížiť riziko, je sedieť na veľa stoličkách.
Sektorové fodny robia to, čo hovorí ich meno: obmedzujú svoje investície do určitého segmentu – alebo sektora – ekonomiky. Napríklad Vanguard Health Care kupuje do svojho portfólia iba spoločnosti z oblasti starostlivosti o zdravie. Bez ohľadu na to, do ktorého sektora chce klient investovať, existuje dobrá šanca, že nájde fond, ktorý sa investovaním do ním vybraného sektora zaoberá. Napríklad Fidelity má celú škálu sektorových fondov od Fidelity Select Insurance (poisťovníctvo) po Fidelity Select Automotive (automobily). Cieľom je dať investorom možnosť vsadiť si na určité odvetvie alebo sektory, ak si myslia, že dané odvetvie môže zaznamenať rast.
Aj keď sa môže zdať, že takáto stratégia púšťa diverzifikáciu cez palubu, nie je to úplne pravda. Pravdou je, že investovanie do sektorového fondu určite zaostruje expozíciu na konkrétne priemyselné odvetvie. Ale môže vám poskytnúť diverzifikáciu v rámci tohto odvetvia, ktorú by bolo ťažké dosiahnuť, ak by ste investovali sami.
Ako otvorené, tak uzavreté podielové fondy sú súhrnom peňazí investorov spravovaných profesionálmi s cieľom maximalizovať diverzifikáciu v rámci zadanej stratégie. Rozdiel je v tom, ako je fond štruktúrovaný z hľadiska vlastníctva.
Otvorený fond vydáva a odkupuje podiely na požiadanie, kedykoľvek investor vloží peniaze do fondu alebo ich z fondu vyberie. K tomuto dochádza úplne bežne každý deň a celkové aktíva fondu rastú a klesajú spolu s tým, ako peniaze do fondu pritekajú a ako z neho odtekajú. To znamená, že čím viac investorov kúpi napríklad podiel vo fonde Vanguard 500 Index, tým viac podielov bude vydaných. Počet podielov, ktoré môže fond vydať, nie je limitovaný. Rovnako nie je ani hodnota každého jednotlivého podielu ovplyvnená počtom vydaných podielov, pretože čistá hodnota aktív (NAV) je určená výhradne zmenou cien akcií alebo obligácií, ktoré fond vlastní, a nie veľkosťou fondu.
Uzavretý fond je iný. Rovnako ako spoločnosť vydá pevne stanovený počet podielov v rámci prvotného verejného úpisu a tieto sú potom obchodované na burze. fond, ako je napríklad Nuveen Muni Value, sa obchoduje na burze v New Yorku rovnako ako iné akcie. Hodnota jeho podielu nie je určená celkovou hodnotou aktív, ktoré drží, ale dopytom investorov po fonde.
Investovanie do uzavretých fondov môže byť veľmi mätúce pre nových investorov a my ho neodporúčame. Ale pre tých, ktorí plne rozumejú trhu, môžu mať uzavreté fondy svoje čaro, pretože sa často obchodujú za diskont oproti hodnote ich podkladových aktív. Dôvtipní investori vyhľadávajú uzavreté fondy s rozumnými výnosmi, ktoré obchodujú s veľkým diskontom, a vsádzajú na to, že sa rozpätie medzi diskontom a hodnotou podkladových aktív priblíži. Ak však klient nerozumie mechanike ocenenia rozpätia diskontu, bude lepšie, keď zostane pri otvorených fondoch.
Dlhopisové fondy sú určené na to, aby dodali do klientovho portfólia potrebné množstvo investície s pevným výnosom bez toho, aby musel prejsť ťažkosťami spojenými s nákupom jednotlivých dlhopisových titulov. Taktiež pri týchto fondoch rozoznávame niekoľko typov.
Všetky obligácie sú štruktúrované tak, aby klient obdržal svoju istinu po dohodnutom čase. Existujú krátkodobé, strednodobé a dlhodobé obligácie, podľa toho, koľko rokov ubehne do doby ich splatnosti. Rovnaké je to aj s dlhopisovými fondmi. Napríklad fond ako je Dreyfus Premier Short Term Income je typický pre svoju triedu. Kupuje zmes korporačných a vládnych obligácií so splatnosťami do troch rokov. Strednodobé fondy ako napríklad Liberty Intermediate investujú do obligácií so splatnosťou medzi tromi a desiatimi rokmi, kým Vanguard Long-Term Corporate typicky kupuje iba obligácie so splatnosťami dlhšími ako šesť rokov.
Všeobecne povedané, čím dlhšia je splatnosť, tým vyššie je riziko a výnos. Je to preto, lebo čím dlhšie klient drží obligáciu, než dôjde k jej splatnosti, tým vyššia je šanca, že jej hodnota by mohla byť negatívne ovplyvnená infláciou. V dôsledku toho musia emitenti dlhodobejších obligácií ponúknuť vopred vyšší výnos.
Komunálne dlhopisové fondy investujú do obligácií vydaných štátnymi samosprávami. Niektoré fondy ako napr. Eaton Vance National Municipal investujú do obligácií ponúkaných po celej krajine. Iné ako napr. fond Pimco New York Municipal Bond investujú iba do jedného štátu. Daňové prázdniny sú významným ťahom komunálnych obligačných fondov. Ak klient vlastní národný fond, je oslobodený od federálnych daní z príjmu pre ktorékoľvek príjmy, ktoré dostane z fondu. Ak klient žije v štáte, ktorý je špecifikovaný vo fonde zameranom na určitý štát, je oslobodený od federálnych aj štátnych daní. Väčšinou samozrejme za nižšie dane zaplatí klient nižším výnosom. Do týchto fondov by mali investovať iba investori, ktorí sa nachádzajú v zóne vysokého zdanenia.
Dlhopisové fondy investujú do rôznych stupňov korporačných obligácií. Fondy investujúce do obligácií s vysokým výnosom, teda do „junk-bondov,“ sú najznámejšie z celej palety, pretože ponúkajú najvyššie výnosy. Nanešťastie, pretože tieto fondy investujú do korporačných titulov s nízkou kvalitou, predstavujú taktiež vysoké riziko. Spoločnosti s dlhovým ratingom BBB alebo menším sú pravdepodobnými kandidátmi na nesplatenie svojich kupónových platieb. Inými slovami, aj keď výnos na fonde ako napr. Fidelity High Income môže byť vysoký, nie je toto garantované. O takýchto fondoch by mali uvažovať iba investori s vysokým stupňom tolerancie k riziku.
Fondy peňažného trhu sú často ponúkané ako najbezpečnejší druh podielových fondov. To však závisí na uhla pohľadu klienta. Na jednej strane je takmer nemožné stratiť klientovu istinu na takomto fonde. Na druhej strane sú však ich výnosy natoľko nízke – obzvlášť teraz, keď ponúkajú v priemere úbohé 1 % – že nemôžu pokryť ani infláciu. Z dlhodobého hľadiska klientove peniaze strácajú svoju kúpnu silu a tým aj hodnotu. Z toho vyplýva, že fondy peňažného trhu sú najužitočnejšie na zaparkovanie hotovosti, ktorú bude klient potrebovať v krátkodobom horizonte – napr. splátky auta alebo domu, alebo školné na budúci rok.
Dôvod, prečo sú fondy peňažného trhu tak stabilné je, že investujú do ultra-krátkodobých cenných papierov, ako sú tie, ktoré sú vydávané bankami, federálnou vládou alebo veľkými spoločnosťami s úverovým ratingom stupňa A. Klientov výnos prichádza vo forme dividend. V týchto ohľadoch sú fondy peňažného trhu veľmi podobné bankovým vkladovým certifikátom. Výhodou peňažného fondu je, že je plne likvidný. Na rozdiel od depozitného certifikátu, ktorý uzamkne prístup klienta k peniazom minimálne na tri mesiace, môže klient svoj podiel v peňažnom fonde predať kedykoľvek. Často tiež ponúkajú výhody ako napr. schopnosť vypisovať šeky oproti istine.
Existujú rôzne typy fondov peňažného trhu podľa typu cenných papierov, ktoré kupujú, ale najdôležitejší rozdiel je, či sú klientove dividendy zdanené alebo sú od dane oslobodené. Výnosy z daňovo oslobodených fondov sú trochu nižšie než výnosy zo zdanených fondov, ale ak sa klient nachádza v daňovom pásme 30 % alebo vyššom, môže to byť cesta, ktorou je dobré sa vybrať.
